🔰 ANDREJ LACKO

režisér, vedúci súboru, zakladateľ spolku

Milá rodina, kamaráti, spolupracovníci, spolutvorcovia, obetaví divadelníci a umelci. Pre mňa je vždy veľkou cťou, ak mám možnosť podieľať sa na predstaveniach, kde vládne radosť z divadla. Obetavosť a zaujatie ľudí pre divadelné umenie, lebo práve v tom spočíva nenapodobiteľný charakter ochotníckeho divadelníka.

Idea by však bez jej realizátorov zostala iba nevysloveným prianím.
Oslava výročia ŠÁCHOR-u by nebola možná bez všetkých ľudí, ktorí sa nielen stotožnili s divadelnou múzou, ale priložili ruku k dielu a obetovali stovky hodín voľného času. Či už pri výrobe kulís, rekvizít, organizovaní festivalu TRAKTÉR a Mikulášskych predstaveniach, no hlavne pri príprave občerstvenia, ktoré po namáhavej práci vždy dobre padne.

Toto potvrdzuje, že kultúra sa rozvíja nie len na základe peňazí, ale hlavne vďaka obetavosti ľudí, ktorí svoj talent nezakopali, ale rozvíjali v prospech iných. Súbor zložený z hercov, speváčiek, šepkárok a technikov, ktorí napriek tomu, že sa divadlu venujú popri inej svojej práci, obetujú svoj čas, podávajú krásne výkony, a čo je najdôležitejšie, prinášajú divákom svoje osobné emócie na javisko.
Aj preto sa pri príležitosti výročia ŠÁCHOR-u treba poďakovať všetkým jeho členom, že napriek mnohým ťažkostiam počas svojho pôsobenia nerezignovali, ale vždy hľadali cesty, ako obohatiť a obveseliť svojich divákov.

“Kultúra je jeden z najzásadnejších nástrojov kultivácie človeka.
Kultúra rozvíja vkus, myslenie, formuje morálku,
kultúra je predpoklad vzniku spoločenského názoru.
Kultúra je miesto inšpirácie. Kultúra je kreativita.
Kultúra je náš obraz. V širšom zmysle je kultúra synonymom civilizácie.

Bez kultúry nie sme“.  Citát z úvodu "Stratégie rozvoja kultúry BSK"

Teda dovoľte, aby som vám všetkým poďakoval za krásnu spoluprácu počas týchto 20 rokov a Bohu za tento dar. Vďaka. A zároveň by som rád, do ďalších rokov, divadlu poprial dobrých režisérov, hercov, herečky, speváčky, šepkárky a divákov, bez ktorých by divadlo nemohlo byť.

Existencia talentu, ktorý sa rozvíja, je tou najlepšou zárukou, že sa Zohor môže hrdiť nielen bohatou kultúrnou a duchovnou tradíciou, ale že kultúra v Zohore má aj svoju budúcnosť.

Na záver týchto pár riadkov nedá mi, aby som nespomenul niektorých členov súboru s tým, že mi ti ostatní odpustia a prepáčia, že z priestorových príčin ich neuvádzam. Chcel by som poďakovať za záslužnú a obetavú prácu, za lásku, pomoc, podporu, povzbudenie, odvahu a trpezlivosť mojim drahým rodičom Cilke, Karolovi a sestrám Viktórii a Ingrid, ktorí verili mojim snom a pomohli, aby sa stali skutočnými. A taktiež spolu-vedúcemu, spolu-autorovi, učiteľovi nášho divadla a priateľovi Martinovi Bartošovi a jeho rodičom Slávke a Ludkovi Bartošovcom, za obetavosť, nezištnosť, loyalitu, trpezlivosť, dobrotu a lásku. Ďakujem.

Andrej