🔰 MARTIN BARTOŠ

vedúci súboru, scenárista, technický riaditeľ

Prečo divadlo? 

Na divadle je fascinujúce stretnutie ľudí – divákov a hercov. Diváci sa náhodne stretnú v jednej sále a okamihom otvorenia opony zrazu dýchajú rovnaký vzduch ako herci. Tí hrajú v tom momente práve pre tých ľudí, ktorí prišli (tak si to vždy hovoríme, keď príde málo ľudí). Herec hrá hru, vžíva sa do postavy, hrá lásku, nenávisť, zradu, krutosť a nehu. A práve tu vzniká jedinečné spojenie medzi divákom a hercom.
Herec v divadle sa nedá vypnúť ako film v televízii. Jeho výkon je každý raz iný, aj keď sa vždy snaží zahrať tak ako režisér nakázal.

Tak ako divák vníma herca, funguje to aj obrátene: herec vníma publikum, náladu v hľadisku. Ak však nastane súzvuk medzi javiskom a hľadiskom, vtedy spadne pomyselná štvrtá stena javiska a divák sa s postavou stotožní. Toto je ten pravý zázrak divadla, jedinečné a krehké spojenie vytvorené len na daný čas. Zavretím opony sa spojenie končí ale emócie ostávajú.

Divadlo je miesto fantázie. Nevnucuje jeden výklad hry, scéna a kulisy nemusia byt dokonale realistické, ale každý náznak, alebo zástupný znak podnecuje fantáziu. Umožňuje rozvíjať divákovu predstavivosť aj obyčajná stolička môže mať pre dvoch ľudí rôzny význam. Necháva priestor divákovi domyslieť si veci, pohráva sa s jeho mysľou. Divadlo je pre tvorivých ľudí. Robiť divadlo a pripravovať inscenácie znamená využiť naplno svoj potenciál.


Všetko začína pri dramaturgii – výber toho čo hrať a prečo práve tú hru. Čo ňou chceme divákovi povedať? Prečo je pre nás táto téma dôležitá, že jej venujeme niekoľko mesiacov svojho času? A potom kriticky pristupovať k vlastnej hre – je skutočne hlavná postava napísaná tak, aby sa s ňou divák stotožnil? Sú všetky postavy dôležité a hýbu dialógy dejom? Takto sa dá hra analyticky rozobrať do posledného detailu.
Následne prichádza detektívna práca zháňania finančných zdrojov, keďže zadarmo nedostanete ani skrutku do kulís. Výroba kulís, dekorácií a rekvizít vyžaduje kreatívny prístup ako s minimom prostriedkov dosiahnuť maximálny efekt, ideálne taký, ktorý diváka ohromí a ukáže mu divadelné kúzlo.

V divadle nie je možné sa nudiť a povedať, že nie je čo robiť. Práca sa totiž vždy nájde. Ale divadlo nie je len o práci, ale aj o realizovaní vlastných snov a predstáv. Podobne ako v živote – nie vždy všetko dopadne podľa predstáv a očakávaní. Posledných päť rokov v divadelnom spolku Šáchor sa snažím byť prínosom. Začiatky neboli ľahké, keďže hneď prvá rola bola v záhoráčtine a mne ako rodenému stredoslovákovi to moc nešlo. Okrem hrania som sa snažil pomôcť so zvukovou technikou, vďaka dotáciám sa nám ju podarilo kompletne obnoviť. Zohorský kultúrny dom mal scénické osvetlenie v zúfalom stave, tak som bol rád keď samosprávny kraj v roku 2018 podporil jeho rekonštrukciu a vďaka nemu môže aj divadlo využívať dovtedy nepoznané prostriedky divadelného svietenia. Ale technika je len podporný prostriedok, nie cieľ divadla.

Za tých päť rokov sa v divadle veľa zmenilo, obmenili sa ľudia, zmenili sme prístup k dramaturgii, práci s textom, naučili sme sa základy divadelnej kritiky, spoznali sme mnoho ochotníckych súborov a našli v nich nové priateľstvá, ale aj vzájomnú inšpiráciu pre tvorbu. Do budúcnosti plánujeme herecké workshopy a nezabúdame ani na pravidelné výlety a iné formy budovania kolektívu. Práve ten je pri divadle najdôležitejší. Je totiž rozdiel či každý hrá na javisku sám za seba, alebo predstavenie spoločne potiahnu všetci k zdarnému úspechu.

Pred nami je ešte veľa práce, ale práve takéto poohliadnutie do minulosti nám dáva motiváciu a povzbudenie do ďalších aktivít. Som vďačný za milé prijatie v Zohore, ktorý mi dáva pocítiť, že aj keď tam nebývam, postupne som sa stal členom komunity.
Divadlu prajem do ďalšej dvadsiatky veľa úspešných predstavení, spokojných divákov a hlavne veľa spoločne zdieľaných emócií.

Martin